Kontroverzné rozhodnutie vedenia Trnavskej univerzity: degradovali pedagóga Schwarza kvôli Pravde, ktorú vyučoval o homosexualite

Presne ako počas maoistickej kultúrnej revolúcie v Číne, ktorá sa stala inšpiráciou pre pokrokových študentov na Západe v 60. rokoch 20. storočia, aj v časoch jej súčasnej sestry - genderovej neomarxistickej revolúcie, sa stávajú študenti udávajúci svojich "tmárskych" pedagógov pohonnými látkami revolučného procesu. Za aktívneho prispenia neohrozených pokrokových médií, samozrejme.

Extrémistický Denník N včera uverejnil recyklované sťažnosti dvoch študentiek Trnavskej univerzity, ktoré žalujú vedeniu univerzity a pokrokovým médiám na svojho pedagóga Mária Schwarza, že má "homofóbne" výroky na svojich prednáškach. A v čom spočívala ich "homofóbnosť"? Predstavte si, tvrdil že "dvaja muži s deťmi nemôžu vytvoriť rodinu".

Mladé pokrokové študentky, ako píše Denník N, spozorneli už keď "pedagóg začal do detailov rozvíjať svoju definíciu rodiny". Tu by sa patrilo hneď skraja uviesť, že to nie je "jeho" definícia rodiny, ale definícia, ktorá je v Ústave SR, a okrem iného aj definícia, ktorú presadzovali všetky vyspelejšie civilizácie v dejinách ľudstva. So zdesením nad nepokrokovou opovážlivosťou svojho pedagóga, ktorý má "svoju", a predovšetkým nepokrokovú definíciu rodiny, si študentka Viktória "prestala zapisovať poznámky". Potom prišli ešte horšie veci: začal hovoriť o žene, ktorá sa rozhodla vydať za Eiffelovku a toto "prirovnanie použil pedagóg pri téme zväzkov rovnakého pohlavia".

Jeho priam svätokrádežné konanie už zrejme nemohli ďalej študentky tolerovať a tak už pred rokom angažovane napísali na pedagóga oficiálnu sťažnosť. Pokroková univerzita zareagovala, podobne ako pokrokové a zbabelé univerzity na Západe v roku 1968 pod tlakom maoistických a trockistických študentov, a zmenila pedagógovi pomer z interného na externý. Bolo mu tiež zakázané vyučovať jeden z predmetov, ktorého sa sťažnosť týkala - sociálnu psychológiu.

Revolúcia však napreduje a tŕňom v oku je teraz už aj externý pracovný pomer, pretože podľa študentskej revolučnej úderky "pedagóg podobné tvrdenia naďalej prezentuje na svojich zvyšných predmetoch."

Denník N, ako internetová pochodeň pokroku, sa rozhodol vyšetriť, čo si o tom myslí vedúci katedry Marián Špajdel a dekan Erik Hrnčiarik. Špajdel sa bránil, a to zrejme "nenávistným" tvrdením, že "na Schwarza neboli podané ďalšie sťažnosti" a dokonca dodal, že "v internej študentskej ankete má pedagóg pozitívne hodnotenia". Ak by to bola pravda, tak Trnavská univerzita nie je len reakcionárskym hniezdom tmárskych pedagógov, ale aj študentských spiatočníkov. V každom prípade tak vzniká otázka, prečo by vlastne mal byť pedagóg postihovaný, pokiaľ koná podľa Ústavy a je medzi študentami obľúbený? Protiústavná hystéria niekoľkých sfanatizovaných študentiek má byť meradlom pedagogickej činnosti?

Všimnime si predovšetkým, aké silné sú už pozície neomarxistickej ideovej polície. Pedagóg na svojich prednáškach interpretuje definíciu rodiny v zhode s Ústavou SR, avšak niekoľko arogantných ľavicových extrémistov dosiahne svojím žalovaním a nátlakom ľavicovo liberálnych médií, že je mu zmenený pracovný pomer z interného na externý. Len za to, že sa pridŕžal najvyššieho zákona Slovenskej republiky.

To však vyznávačom pokroku nestačí a evidentne sa dožadujú, obrazne povedané, pedagógovej hlavy a zjavne túžia po jeho vyhodení z univerzity. Slovensko sa tým pomaly, ale isto presúva do polohy západoeurópskych sfanatizovaných univerzít, šikanujúcich pedagogický zbor stupňovanými ideologickými požiadavkami neomarxistickej študentskej úderky.

Skutočne chcú občania Slovenska podporovať smer, ktorý vedie k obmedzovaniu akademickej slobody, štvaniu proti pedagógom s kresťanskými alebo dokonca len ústavnými názormi? Ak sa nevzoprú tejto revolučnej vlne teraz, môže sa im stať, že budú podpisovať "dobrovoľne" petície za práva homosexuálov aj vo fabrikách, korporáciách, na nižších školách, až nakoniec zostanú ako potenciálne úkryty pred všadeprítomnou revolučnou ideológiou len družstvá alebo smetiarske autá. Alebo žeby zabudli ako to bolo ešte pred 30 rokmi? Ako museli podpisovať všemožné lajstrá a prispievať "dobrovoľne" na "fond solidarity" s revolučnými hnutiami vo svete?

Blížime sa k tomu späť rýchlejšie, než si niektorí dobráci dokážu predstaviť.